Nevítaný hosť po zateplení

Na našich sídliskách intenzívne pribúdajú zateplené domy, každý z užívateľov a vlastníkov predsa rád ušetrí peniaze za čoraz drahšie energie. Po prvom vykurovacom období však často miesto vytúženej pohody príde nepozvaná návšteva – plesne. Nie je to však nevyhnutné – dá sa s nimi bojovať a dokonca im aj predísť.

Obeťou nepekného výkvetu v odtieňoch sivej a zelenej bývajú po zateplení rovnako staršie budovy, ako aj novostavby. Plesne sa do interiéru vkrádajú pomaly a nenápadne, ale držia sa potom svojho „sídla“ zubami – nechtami. Nešťastní obyvatelia si vtedy zvyknú klásť otázku : oplatí sa vôbec zatepľovať? Odpoveď na ňu je jednoduchá, hoci sa v praxi ťažšie realizuje – zatepľovanie je veľmi užitočné, treba sa však pri ňom vyhnúť niekoľkým zásadným chybám. Poradíme vám, ako na to.

1. Problém : Začať treba od základov
Zatepľovaniu bytového domu by malo predchádzať vypracovanie odborného posudku o technickom stave budovy a návrh na odstránenie systémových porúch. Takto sa dá vyhnúť situácii, keď po zateplení ostane v múroch domu „uzamknutá“ voda, ktorá sa tam dostala ešte pred rekonštrukciou. Vlhkosť sa do stien môže dostať v dôsledku vysokej hladiny spodnej vody, poškodenej hydroizolácie alebo nevhodnej úpravy terénu v okolí domu. V takýchto prípadoch je potrebné pred zateplením zabezpečiť vysušenie, prípadne aj sanáciu muriva.

Ako na to?

Medzi najbežnejšie sanačné metódy patrí vytvorenie drenáže okolo základov a dodatočná izolácia spodnej stavby. Modernejšou metódou je chemická injektáž, ktorá hĺbkovo naimpregnuje celú hrúbku steny, a tá sa potom stane pre vodu nepriepustná. Nadmerná vlhkosť muriva je občas problémom aj u novos

tavieb, ktoré boli stavané za vlhkého počasia a boli príliš rýchlo uvedené do prevádzky. Pokiaľ sa hrubá stavba priskoro zaizoluje, uzavrie a začne sa v nej kúriť môže zabudovaná stavebná vlhkosť spôsobovať istý čas problémy. Riešením je dokonalé presušenie stavby, intenzívne vetranie, prípadne i použitie odvlhčovača vzduchu.
 

2. Problém : Nebezpečné mosty

Zateplenie je vážna vec a tak, ako iné stavebné úpravy, vyžaduje si precízne vypracovaný projekt a skúsené ruky profesionálov. Nedôsledne naplánovaná rekonštrukcia budovy môže mať siahodlhé následky. Medzi ne patria poruchy vo vrstve tepelnej izolácie a nedostatočne izolované miesta, cez ktoré potom nadmerne uniká teplo. Tieto poruchy v zatepľovacom systéme sa nazývajú tepelné mosty a môžeme ich nájsť najčastejšie na rohoch a kútoch miestností, miestach osadenia okien alebo spojoch vonkajšej steny s balkónovými doskami.
 

Ako na to?

Ak zaregistrujete takéto „premostenia“ , máte plné právo na reklamáciu u realizátora rekonštrukcie. Ten by mal zistiť presné umiestnenie a mieru nedostatkov a zabezpečiť dodatočnú nápravu.
 

3. Problém : Na hrúbke záleží
Ďalším závažným nedostatkom procesu zateplenia býva nevhodný typ a hrúbka izolačnej vrstvy. Tieto údaje musí navrhnúť projektant individuálne pre konkrétny dom podľa jeho vlastností. Na hrúbke a druhu tepelnej izolácie sa šetriť neoplatí. Najväčšiu časť rozpočtu celkovej obnovy budov tvoria fixné výdavky spojené so stavebnými a lešenárskymi prácami, takže zvýšená cena za hrubší izolačný materiál celkové náklady významne neovplyvní. Pre kvalitu zateplenia nie je dôležitý len rozmer izolačnej vrstvy, ale aj jej schopnosť izolácie, ktorý sa vyjadruje koeficientom prestupu tepla ƛ (lambda), ktorý by mal dosahovať čo najnižšie hodnoty, približne v rozmedzí 0,04 – 0,03 W/m.K. Ak tieto dva parametre ochrannej vrstvy podceníme, nielenže nedosiahneme očakávané úspory energie, ale navyše obvodové múry nebudú dosahovať požadovanú teplotu a ostanú príliš chladné. Na týchto chladnejších častiach stien potom kondenzuje vzdušná vlhkosť a tvoria sa ložiská plesní. Najvýraznejšie tento proces postupuje v období mrazov, kedy je rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou väčší ako v ostatných častiach roka. Nadmerné zrážanie vodných pár z interiéru môže zapríčiniť aj nepriedušná izolácia, prípadne jej nesprávna aplikácia s použitím stavebných materiálov, ktoré vytvoria na fasáde vrstvu, cez ktorú vlhkosť neprenikne.
 

Ako na to?
 

Riešením tohto problému je nastavenie vykurovacej sústavy na dostatočne vysokú teplotu a dôkladné vetranie, aspoň dva krát denne po 10 -15 minút. Ideálna je inštalácia vetracieho systému so spätným získavaním tepla z odvádzaného vzduchu. Ak by tieto opatrenia nepomohli, treba pouvažovať nad reklamáciou zatepľovacích prác u zhotoviteľa, čiže realizačnej stavebnej firmy.
Rada odborníka
 

Produktový manažér Knauf Insulation Miroslav Zliechovec
 

1. Aké sú podľa vašich skúseností najčastejšie príčiny vzniku plesní po zateplení budovy?
Na túto otázku je ťažké odpovedať keď nepoznáme bližšie detaily o zateplení. Jednou z možných príčin vlhkosti a následných plesní býva zatečená vlhkosť, ktorá sa dostala až pod zatepľovací systém. Pri skúmaní dôvodov je tiež potrebné zistiť, či nie je nadmerná vlhkosť v interiéri. Ďalším dôvodom môže byť skondenzovaná vlhkosť na vnútorných stenách v miestach tepelných mostov. Tepelné mosty môžu vznikať nedôsledným riešením detailov pri stropoch, nadokenných prekladoch a podobne. Zrážanie vodných pár na stenách v interiéri môže byť spôsobené aj ich nízkou povrchovou teplotou. Takáto situácia nastáva v budovách, ktoré sú síce zateplené, ale vrstva tepelnej izolácie je príliš tenká a nepostačuje na dosiahnutie optimálnej tepelnej pohody.

2. Môžu plesne vznikať aj v miestnostiach, ktoré sú zateplené z vnútornej strany, čiže v interiéri?

Zateplenie z vnútornej strany nie je najvhodnejší spôsob zníženia tepelných strát. Takéto riešenie môže zapríčiniť tvorbu vlhkosti pod tepelnou izoláciou a následnú tvorbu plesní. Pokiaľ ste tento jav pod zateplením alebo v jeho okolí nezbadali, môžeme predpokladať že vlhkosť v týchto miestach nevznikla, ale je tu tiež možnosť, že je ukrytá niekde pod tepelnou izoláciou a nie je ju vidieť. Dodatočným zateplením z vonka sa tento stav každopádne zlepší a riziko možnej kondenzácie sa znižuje. V takýchto prípadoch každopádne odporúčam preskúmať aktuálny stav pod tepelnou izoláciou malými sondami, ktorými jednoducho zistíte, či sa tam nejaká vlhkosť nachádza. Ak áno potom bude lepšie dané zateplenie z vnútornej strany odstrániť.

3. Sú niektoré stavebné materiály obvodových stien náchylnejšie na tvorbu plesní po zateplení ako iné?

Pre každú stavbu je potrebné zvoliť vhodný materiál a konštrukciu zateplenia. Pri použití EPS zatepľovacieho systému sa vlhkosť, ktorá pred zateplením voľne odchádzala do exteriéru, odráža od nepriepustného systému a vracia sa späť do miestnosti. Na zateplenie takýchto stien je nutné použiť difúzny (paropriepustný) materiál a aj celkový systém. Medzi takéto materiály patrí kamenná minerálna vlna, ktorá môže byť použitá v kontaktných zatepľovacích systémoch ale aj v systémoch, kde sa vlhkosť odvetráva aktívnou vzduchovou medzerou tzv. prevetrávaných fasádach.

4. Ako sa dá predchádzať tomu, aby po zatepľovaní plesne na stenách nevznikli?

Chybám a nedostatkom pri projekte zatepľovania je najlepšie predchádzať už pri hľadaní dodávateľa materiálu a zatepľovacích prác. Zlým výberom realizačnej stavebnej firmy a prehnanou snahou šetriť za každú cenu vznikajú najväčšie finančné straty. Seriózne a profesionálne firmy majú svoju hranicu, pod ktorú nepôjdu, aby dodržali kvalitu. Kvalitná robota sa dá urobiť len s kvalitným materiálom, skúsenými a vyškolenými ľuďmi a kvalitným náradím. Dobrodruhovia dokážu pri snahe získať zákazku za každú cenu ísť výrazne pod trhovú cenu. Zamenia materiál za lacnejší, menej kvalitnejší a často úplne nevhodný pre zatepľovanie a dôsledkom je zlá kvalita diela, nedodržiavanie technologických predpisov či kratšia životnosť diela a poruchy. Dobrý realizátor by mal zákazníkovi poradiť aj vhodný certifikovaný zatepľovací systém.

Autor: Ingrid Kántorová